Kaplnka Panny Márie Nanebovzatej na hrade Červený Kameň

Hradná kaplnka, zasvätená sv. Kataríne existovala na hrade ešte pred jeho fuggerovskou prestavbou. V inventári z polovice 16. storočia sa nachádzalo strieborné omšové náčinie a zamatové ornáty.
Už v roku 1542, za Fuggerovcov, bola urobená základina pre kaplnku Panny Márie na hrade  a v roku 1605 bola kaplnka po úpravách zasvätená Panne Márii Nanebovzatej.
Kaplnka bola konsekrovaná biskupom Štefanom Szuhaym – ku cti Nanebovzatia preblahoslavenej panny Márie. V tom čase boli udelené aj jednoročné odpustky na deň 15. augusta, pri návšteve tejto kaplnky a dodržania ďalších obvyklých podmienok.
Počas rozsiahlych ranobarokových úprav hradu, ktoré robil Mikuláš IV. Pálffy bola opäť prestavaná. Vznikol tu v duchu baroka centrálny priestor so zaklenutý kopulovitou klenbou s bohatou štukovou výzdobou, ktorá rámuje nástropné maľby. V malých kartušiach sú v hnedom tóne namaľované výjavy zo života Panny Márie: Zvestovanie, Zasnúbenie, Navštívenie, a Útek do Egypta. Dominujú však motívy hrajúcich a spievajúcich anjelských chórov, typické sakrálne výjavy obdobia baroka.
V menších kartušiach sú zobrazení štyria evanjelisti. Marek - lev, Matúš - anjel, alebo človek, Lukáš - vôl, Ján - orol. Štuková výzdoba je dielom spomínaných talianskych štukatérov, aj fresky v kaplnke vytvoril Carpoforo Tencala a kamenárske práce urobil v Bratislave kamenársky majster talianskeho pôvodu Camillo Ratz. Táto úprava bola dokončená pred rokom 1678, kedy bola kaplnka opäť vysvätená jágerským biskupom Ferdinandom Pálffym, bratrancom Mikuláša IV. Pálffyho, dôkazom spoluvlastníctva hradu je jeho erb nad vchodom - Pálffyovský znak a biskupská mitra a berla.
Pri úpravách kaplnky v roku 1742 bola doplnená spodná časť oltára s reliéfom poslednej večere, vyrobené bočné oltáre, ľavý zasvätený Jánovi Nepomuckému, pravý Antonovi Paduánskemu, hlavný je zasvätený Panne Márii Nanebovzatej.  Oltárny obraz s námetom Nanebovstúpenia je z roku 1780 ako to dosvedčuje nad oltárom nápis s chronostichom (=1780)

ASSVMPTA IN COELOS VIRGO DEIPARA
NOSTRA SALVS VIRTVS ET GLORIA

V nikách sú plastiky svätcov - Antona Paduánskeho s Ježiškom na rukách a sv. Mikuláša, patrónov spolumajiteľov hradu: Mikuláša IV. a jeho bratranca Jána II. Antona (1642-1694).
Zaujímavosťou je lavica, ktorú si po smrti svojho manžela Bélu Pálffyho (1924) dala zhotoviť jeho manželka Blanka z ich manželskej postele a tu sa modlievala.
Sem v minulosti prichádzali pútnici na miestnu púť. Boli to veriaci z Častej, Píly, Dolian, Budmeríc, Dubovej, prípadne z iných okolitých obcí. K týmto miestnym pútiam treba poznamenať, že oltárny obraz v hradnej kaplnke nie je milostivý. Nebol totiž nikdy úradne vyhlásený za milostivý.

Kaplnka Najsvätejšieho Spasiteľa – cintorínska kaplnka

Dal ju vybudovať Ján Riener v roku 1810. Ja postavená v neogotickom slohu. Kaplnku projektoval Vardai a priečelie je totožné s priečelím Korunovačného Matiášovho chrámu v Budapešti. V kaplnke je drevený neogotický oltár. Svätá omša býva v kaplnke raz za rok  - 2.11. pri spomienke na všetkých verných zosnulých.
V Historia Parochiae sa spomína organ, ktorý venoval Ľudevít Filaty.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Nachádza sa na pravej strane pri ceste na hrad Červený Kameň. Pôvodná kaplnka na tomto mieste bola postavená pred rokom 1770. Bola zasvätená Panne Márie Snežnej. Dnešná bola vybudovaná v polovici 19. storočia.

Kaplnka Panny Márie Lurdskej

Lurdská jaskynka sa nachádza na začiatku lesa nad dedinou v časti nazývanej Kíperky.

Kaplnka Panny Márie - Matky dobrej rady

Nachádza sa v Píle pri ceste na Papierničku, v križovatke s odbočkou na Bielu skalu.